21. 7. 2014

Presun do kúpeľov Borjomi

Ráno (alebo skôr na obed) sa odubytujeme a vyberieme opäť na našu obľúbenú maršutkovú stanicu Didube, kde zasadneme opäť v našom obľúbenom bufete. Teta čašníčka na nás prekvapene pozerá a smeje sa, že sa nám tu tak zapáčilo. Opäť sa rozdelíme, dievčatá idú na trh, kupujú čaču v plastových fľašiach od coca coly, zeleninu a syr.  
Trh v Dibube ale aj celkovo gruzínske trhy sme si veľmi obľúbili, najviac nás nadchol výber byliniek. Keďže kombinácia: bazalka, koriander a kôpor sa využíva do mnohých gruzínskych jedál, je tieto bylinky dostať všade a v obrovských množstvách. Netreba však zanedbať ani výber červenej cibule (viď na fotke). Za akúkoľvek gramáž čohokoľvek bola cena vždy 1 lari (čiže 50 centov). Všade predávajú aj kvasené uhorky, cesnaky, cibuľky, papriky, feferónky, kapustu, cviklu a dokonca aj kvety, ktoré sa volajú jonjoli (doma sme zistili, že ide o kvety Klokoča kaukazkého)
Dievčatá spôsobujú šoky trhovníkom - najmä tete s malými kuriatkami a kačičkami, pretože ich začnú nadšene hladkať. Teta nadáva, vyháňa ich od kuriatok, ale keď vidí ich šťastné pohľady, hnev z nej opadne a začne sa na nich nahlas smiať. Bufetová časť grupy zatiaľ objavuje dvoch Poliakov, dostáva cestovné tipy a spozoruje krásny gruzínsky zvyk (mužský) -  vyhŕňať si tričko nad pupok. 



Žaneta využije služby Didube a ide ku kaderníčke, ktorá ju ostrihá za 5 lari (2,5 eur). 
V Didube totiž človek nájde všetko, môže si tu kúpiť stroje, zvieratá, ryby, ovocie, zeleninu, koreniny, víno, čaču, váženú kávu, váženú múku, ryžu či obylniny, syry, cukríky, oblečenie, kabelky, topánky, hračky, videohry, videokazety, elektro, drogériu, domáce potreby akéhokoľvek druhu, ako napríklad lopaty, hrable, kosačky, oberač na ovocie a nájde tu maršutkárov, ktorí ho odvezú kamkoľvek. 




Trh na Didube, kde zoženiete všetko možné i nemožné

Jedného takéto maršutkára vyhľadáme aj my. Nie je to ťažké, mnohí po nás pokrikujú a volajú väčšinou do Batumi alebo na Kaukaz. My sme sa ale kvôli hlásenému nepriaznivému počasiu rozhodli, že pôjdeme najskôr do kúpeľov v Borjomi. Tie sú od Tbilisi vzdialené približne 150 km. Okrem toho sme ideálny počet na to, aby sme zaplnili jednu maršutku a tak ani nemusíme vyčkávať, kým sa nazbierajú ďalší. Dá sa cestovať maršutkami buď súkromným spôsobom, čo je o niečo drahšie alebo aj maršutkou, ktorá funguje ako hromadná doprava, taká má buď dané časy, kedy vyráža alebo šofér čaká, kým sa nenaplní do posledného miesta, čiže kým nepraská vo švíkoch, aby sa mu to oplatilo. 
Spoznávame ďalšie adrenalínové cestovanie, predbiehanie cez plnú čiaru sa stáva normálom, rýchlosť 140, zvykáme si. Zisťujeme, že každý pred tým, ako začne predbiehať raz zatrúbi, auto trochu uhne nabok a tak je bežné, že vedľa seba idú na dvojprúdovke tri autá, po predbehnutí potom šofér dva krát zatrúbi, čo pravdepodobne značí poďakovanie sa za to, že ho pomalší pustil pred seba. 
Po ceste návštívime ďalšiu zaujímavú architektúru, ide o benzínovú pumpu. Po približne 1,5 hodine nás víta Borjomi. Niekto z výpravy skonštatuje, že mu to tu pripomína Ružomberok (čím spustí vlnu porovnávania miest v Gruzínsku s miestami na Slovensku, ktorej sa nevieme zbaviť až do konca výletu.) Slávne kúpeľné mesto má najlepšie časy za sebou, ale nám to nevadí a tak sa stáva naším domovom na dve noci. 
Ubykácia je kontroverzná. Hneď po príchode nás oslovuje mladá dievčina, sľubuje hot water, wifi, perferct for you. Realita je trochu bizarná, cez rozbúrané stavenisko niekdajšej reštaurácie sa dostávame do dvora s domom, ktorý je dostavovaný snáď nonstop. Dostávame dve izby so staručkými (to by nám ani nevadilo) a dosť statočne preležanými (to vadí) posteľami. Barborka, Filip a Duško miesto nemocničných postelí volia spánok na “peci” - je to asi meter široký sokel pri jednej zo stien.  


Kúpeľné mesto Borjomi 


Pred našou ubykáciou

Kontroverzné postele (táto bola najpohodlnejšia)


Pavilón s teplou Borjomi minerálkou

V každom meste lanovka a na kopci ruské kolo


Borjomi ako kúpeľné mesto spočíva na dvoch prameňoch minerálnej vody - jeden studený a jeden teplý. Okolo nich je v údolí rieky vybudovaný lunapark - normálne kolotoče, automaty na plyšáky (zaujme nás najmä medvedík úchylák s rozmerným "náčiním" hneď vedľa pikačua). Vyvezieme sa lanovkou na kopec, kde je ruské kolo (tie sú skoro všade, zisťujeme, že Gruzínsko je krajina ruských kôl a lunaparkov), je z neho krásny výhľad. Blikajúce mestečko uprostred hôr obkolesujú zelené lesy. Zlezieme z ruského kola, hlad nás vyženie naspäť do mesta. Ochutnáme Zajov liek na soplík a hrdlo (ktoré ho podľa jeho vlastných slov začne v najbližších dňoch bolieť) gaštanový horký med a zavárané šišky v cukre. Potom si dáme večeru - kchinkali (pirohy plnené mäsom a koriandrom), ostri (niečo ako guláš s gruzínskym korením  a koriandrom), šalát (s orechami) a víno. Dezert nemajú (neskôr zistíme, že dezert nie je bežnou záležitosťou v gruzínskych reštauráciách, ponúkajú ho väčšinou len v tých turistických, ktorým sa skôr vyhýbame). Keďže sme v kúpeľoch, chceli by sme nájsť aj nejaký teplý prameň, do ktorého by sme sa mohli namočiť. Veľký bazén v parku ale rekonštruujú, Filip tvrdí, že nejaký bazén bude aj v tmavom lese, ale nemáme čelovky, tak tam radšej nejdeme. Cestou domov hľadáme pivo, ale asi preto, že sú to kúpele, to tu až tak nežije. Monika v strede ulice osloví chlapíka (po slovensky) a pýta sa ho na krčmu, že "hľadáme ludi a gvino." A on, že veď tu je jeho krčma a je otvorená. Ujo vyzeral, že už zatvára, ale tak sa s nami do nej vracia a nechá ju pre nás ešte hodinku otvorenú. Andrea a Janka sa vyberú nabrať ešte slávnu Borjomi minerálku a keďže cestou z krčmy nás chytí riadny lejak, čakáme ich pod betónovým vstupom do kina, amfiteátrom či orchestrom. Barborka má obavy z našej ubykácie a možných bĺch a šla by ešte niekam piť, aby tam dokázala vôbec zaspať. Stretávame pána, ktorý nám porozpráva, ako nás prišiel v ´68 "oslobodiť". Dáme mu cigaretu, má nás rád, ďakuje. Nakoniec prichádza Andrea s Jankou vo veľkom štýle, pod obrovským slnečníkom, v doprovode miestnych mladíkov. Je to ako zjavenie. Nakoniec využívame, že lejak trochu ustúpil a bežíme domov napriek tomu, že v parku hrá hudba, ktorá niektorých ešte ťahá na pokračujúcu zábavu.

Podivný plyšák 



Ďalší deň sa vydáme do národného parku, dedina, z ktorej sa doňho vchádza zažíva vzácny sviatok asfaltovania, v Borjomi objavujeme bazén s termálnou vodou v lese, v noci spoznávame Davida a na vlastnej koži sa presvedčíme, že gruzínska pohostinnosť číha na každom kroku.