Napriek romantickej polohe penziónu pri železničnej trati, ktorá nám večer učarovala, sa ráno zobúdzame nevyspatí. V noci a nad ránom nám nad hlavami prešlo asi 20 vlakov (nikto netušil, že toľko vlakov v Gruzínsku premáva, osobné však boli asi dva z nich).
Pri raňajkách sme sa rozhodli trochu preštudovať knižku ruskej konverzácie, ktorú Zajo zobral so sebou. Náhodne slovník otvoríme na strane s frázami na tému "Flirtovanie" (v sekcii šport a voľný čas). A aby ste boli v obraze, tak prikladáme pár viet na ukážku:
Ahoj. Môžem si prisadnúť? (privet, možno prisesť?)
Si tu sama? (ty zdes adna?)
Páči sa mi, ako tancuješ (mňe nravitsja, kak ty tancuješ)
Si hrozne sexi (ty očeň sexi)
Nepôjdeme ku mne domov? (pajďom ke mňe damoj?)
Chcel by som s tebou stráviť noc (ja chaču pravesti s taboj noč)
No tak, buď rozumná (nuu, buď razumnaja)
Daj tie ruky preč! (ruki proč)
Máš kondóm? (u ťebja jesť prezervaťif?)
Rýchlovka (sunul-vynul-pabežal) - toto by sme potrebovali overiť od niekoho rusky hovoriaceho, či sa to tak naozaj povie, alebo je to len chyták pre románikuchtivého turistu.
Po výdatných raňajkách a rýchlokurze ruštiny sa skupina postupne odoberie objavovať botanickú záhradu, jednu z najväčších v Európe (aj keď geograficky už nie sme v Európe, Gruzínci sa za Európanov považujú a vecí naj v Európe je tu viacero). Botanická záhrada stojí naozaj za návštevu, je to úplný prales, prechádzame cez bambusový les, fotíme sa pri nejakej nesmierne vzácnej drevine s červeným drevom, ktorá rastie na Kryme, palmy zo Stredomoria, Ameriky aj Oceánie, obrovské eukalypty aj magnólie, ktoré žiaľ už odkvitli, jedna časť vyzerá ako džungla,- všetko tam rastie hlava nehlava a aj normálne dreviny ako borovice a orechy vyzerajú subtropicky. Ohromí nás, že v záhrade sú obytné domy, v ktorých bývajú ľudia. Predávajú med (alebo to bola čača?) a oriešky.
V botanickej záhrade sme strávili (aj s obedom a kúpaním sa na pláži na opačnom konci záhrady) asi 5 hodín. Po návrate Zajo zistí, že nemá peňaženku, našťastie pas má v inom vrecku ruksaku. Riešime, čo budeme robiť, treba zavolať na veľvyslanectvo, Zajo prehľadáva niekoľký krát svoj ruksak, v ktorom má veci pobalené v billa taškách. Ale peňaženka nikde. Napokon sa rozhodneme o historke radšej pomlčať, aby sme nevystrašili zvyšnú časť skupiny.
Zatiaľ, čo si my zúfame nad stratenou peňaženkou, dievčatá sa kúpu na našej pláži. A takto opísali ich zážitky do denníčka: "Ako prišla veľká vlna, Žanete spláchla papučku do mora. Čierne more unášalo čiernu topánočku. Švárny miestny muž Lašo na popud Moniky skočil do rozbúrených vĺn a zachránil Žanete spanilé nôžky. Hneď na to nás vyzval, aby sme sa všetky tri (Žán, Mona, Staška) naučili plávať v búrlivom mori, on by bol našim učiteľom. Naveľa naveľa sme odmietli, ale dohodli sme si rande večer na móle pri hviezdach a po večeri u nášho domáceho Lašo naozaj došiel, s dvoma kamarátmi zubným technikom Giorgim a námorníkom, ktorého meno sme zabudli a s dvoma bandaskami ( 3 litrovými) domáceho vína."
S mládencami teda ideme na mólo, podebatujeme i popijeme. Rozhovor prebieha v ruštine, nie všetci sa chytajú a keďže si chlapci nevedia zo začiatku zapamätať naše mená, oslovujú nás podľa povolaní. Napríklad učitelnica, džurnalistka, chudožnik, ... a večer plynie a plynie, vína ubúda a niektorí i zúžitkujú čo to aj z novej slovnej zásoby.
A potom prišla búrka, hučalo more a nikto už nič viac nepočul a nevidel....
