19. 7. 2014

Tbilisi - deň prvý alebo v ústrety gruzínskej pohostinnosti

Hostel Fox, síce veľmi pekný, ale pod ním nikdy nekončiaca zábava v Cafe Gallery


Po náročnej nočnej ceste sa zobudíme v hosteli, nikomu z nás sa nespalo najlepšie, keďže nám do rána pod oknami vyhrávala hudba susedného nočného klubu. Ráno nás zas rušia autá a robotníci opravujúci chodník.
Ráno, o 11:30 nás do ulíc Tbilisi vyženie šéfica, čiže Andrea alias Abana Čača - aj na tomto výlete si vymýšľame miestne mená a práve jej prezývka sa osvedčí. Abano sa povedia po gruzínsky kúpele, ktoré ona obľubuje a čača gruzínska pálenka, preslávená snáď viac ako víno a je, ako inak, vypálená z hrozna. Pôvodne mal dostať priezvisko čača každý z deviatich členov našej výpravy, no nakoniec toto pomenovanie prischlo len Andrei. A podaktorí ju takto volajú dodnes. Nájdeme fajn dvor s kaviarňou a kníhkupectvom Prosperos, dáme sme si dobrú kávu, džús a koláčik. Na niektorých z nás pôsobí tento podnik príliš európsky a málo autenticky, ale je to pokojné miesto, kam sa dá zašiť.

Kníhkupectvo a kaviareň Prospero´s books

Po načerpaní síl pokračujeme ďalej, prejdeme cez Rustaveli ulicu k parlamentu a cez park dole k rieke, kde je blší trh. Krásne veci od šróbovákov cez porcelán a starožitnosti. Zajo si kupuje knihu o súčasnej gruzínskej architektúre. K videniu je veľa českého kryštálu a československého dizajnu. Majú aj vodovodnú batériu z Armaturex Myjava.



Pri rieke stoja búdky, v ktorých sa dajú zakúpiť občítané knižky, obdivujeme najmä jednu z nich, pretože je plná československých kníh.


Niektorí z nás ostávajú na blšom trhu, ostatní sa vydajú na dôkladnú obhliadku modernej architektúry - mestského centra služieb verejnosti od architektov Doriany a Massimiliana Fuksasa. Podaktorým pripomína hríby.


Zatiaľ čo si väčšia skupina robí prehliadku s architektonickým výkladom. Dve členky výpravy, ktoré ostali na blšom trhu, sa vyberú hľadať krčmu. Vonku je neskutočne horúco a predstava studeného piva ich ženie vpred. Chvíľu si už zúfajú, no napokon zbadajú park a v jeho strede slnečníky s plastovými stoličkami. To musí byť ono. Barborka objednáva dve pivá po gruzínsky, čiže "ori ludi", čím si získava čašníčku a upúta na seba pozornosť okolitých štamgastov. Gruzínčina nie je ľahký jazyk a tak sa turisti väčšinou dorozumievajú po rusky, prípadne po anglicky, ak sa dá. Napokon sa k nim pridá aj zvyšok skupiny a objednávame si "cchra ludi", čiže 9 pív, z čoho zostanú všetci ešte viac na mäkko. Zisťujeme, že nebolo márne nalepiť si na záchod základný slovník potrebných pojmov a gruzínsku abecedu. Po pár pivách pokračujeme viac do centra mesta - hľadať informačné centrum, čo sa nám ale za celý čas nepodarilo. Keďže nám teplota vzduchu nestačí, končíme v miestnych termálnych sírnych kúpeľoch. A tam to celé začalo, spoznáme, čo je to tá gruzínska pohostinnosť naozaj je.  





Cestou sa osviežujeme typickým nápojom - vychladeným pšeničným kvasom. Takéto súdky sú v Tbilisi na každom kroku.
Všade tiež predávajú túto špecialitu, churchkhelu (čurčchelu) - čiže gruzínsky snickers. Na prvý pohľad nám pripomína sviečku, ale zisťujeme, že ide o orechy alebo sušené ovocie namáčané v hroznovej šťave a v múke.




V kúpeľoch sa opäť rozdelíme na dve skupiny. Jedna ide do nedostavaných či práve rekonštruovaných a druhá sa rozhodne pre luxusnejšie a oficiálnejšie kúpele, o ktorých domáci hovoria, že do nich cez diery zvykli nakúkať chlapci, aby videli nahé ženy (alebo mužov, kto vie) a tak tieto kúpele strážia psi, ktorí takýchto zvedavcov odháňajú. 





Po dokúpaní sa obe skupiny opäť spoja, objednáme si pivo a zrelaxovaní si posadáme pred horné kúpele. Po chvíli si k nám prisadnú aj domáci, majitelia, či správcovia kúpeľov a čašníci z vedľajšej luxusnej reštaurácie. Dajú si s nami pivko s cigou, začneme debatovať, postupne na stole pribúdajú ďalšie pivá, čača (pálenka), prinášajú rôzne pohostenie, ovocie a gruzínske špeciality. Stôl sa postupne zapĺňa a pomaly praská vo švíkoch, vždy keď sa niečo dopije, chalani neváhajú a objednajú ďalšiu fľašu a my sa necháme unášať ich pohostinnosťou a dobrou náladou.


Všetky plány, ktoré sme ešte mali na dnešný deň, ako napríklad ísť lanovkou na hrad alebo odviezť sa funikularom na kopec nad Tbilisi, sú zrazu nepodstatné. Popíjame, debatujeme, slnko zapadá a my tancujeme spolu s Azerbajdžankou a Gruzíncami. Povymieňame si emócie o krásnom Gruzínsku, ako sa nám splnil detský sen, že sme sem prišli. Gruzínski chalani nakoniec všetko zaplatia a odmietajú si od nás vziať peniaze. Uzatvárajú to tým, že keď my stretneme Gruzínca u nás, pohostíme ho tiež. Napokon nás ešte zavedú do centra mesta na jednu rušnú úzku, trochu turistickú uličku, kde sa konečne poriadne najeme. Niektorí už chytili tanečnú náladu a tak sa snažia roztancovať aj túto pokľudnú reštauráciu, ale všetci sa na nich len dívajú, fotia si ich a smejú sa. S chalanmi sa rozlúčime a sľubujeme, že sa za nimi ešte určite v kúpeľoch zastavíme. Nakukneme do nočného baru na našej ulici, ale je tam toľko ľudí, až odtiaľ pomaly vypadávajú. Zajo tam stihne ale stratiť klobúk. Ďalší deň spoznáme predmestia Tbilisi, milovanú maršutkovú stanicu Didube s trhom a napokon stretneme aj mŕtvolu v parku. Čítajte tu: