Keďže naša družina sa na svojich potulkách vo veľkej miere venuje hedonistickým zážitkom, kde okrem horúcich kúpeľov patrí najmä degustovanie miestnej kuchyne a vína, chceli by sme sa aj s vami podeliť o gruzínsku gastronómiu, ktorá je pre nás jedna z najzaujímavejších na ktoré sme natrafili. Jedlá sa odporúčame naučiť po gruzínsky, keďže anglické preklady sú často veľmi zavádzajúce a neochutnať miestne špeciality, by bolo naozaj škoda. Takže sa netreba báť a vyskúšať všetko!
Potraviny sa najlepšie a najlacnejšie nakupujú na miestnych trhoch, kde sa dá zohnať naozaj všetko. Zelenina, ovocie, bylinky a syry sú čerstvé, lokálne. Maximálnu cestu prešli granátové jablká z Azerbajdžanu. Tie najsladšie sú malé tmavé zošuverené. Čerstvé bylinky, najmä koriander, ktorý Gruzínci dávajú takmer do každého jedla, predávajú babičky na každom rohu. Netreba sa báť zájsť aj do rôznych zákutí, práve tam sa často krát nachádzajú najzaujímavejšie miesta. Ako napríklad v Tbilisi na Dezerter bazáre sa na takomto mieste predáva výborné a veľmi lacné víno (liter za 2,50 lari). Veľké supermarkety sú predražené a to sa týka najmä ovocia a zeleniny.
Podobne sa oplatí postupovať aj pri výbere reštaurácie (ak sa to dá tak nazvať). Väčšinou platí pravidlo, že čím viac ošumtelý je interiér, čím viac domácich (najmä mužov v strednom a vyššom veku) je v ňom, tým je kuchyňa lepšia a lacnejšia. Klasikou sú kupé pre tých, ktorý chcú mať súkromie. Víno a čaču si treba pýtať domácu.
Samozrejme najlepšie je jesť v rodine, zažiť tradičnú supru, kde sa stôl prehýba pod taniermi. Gruzínci nenosia jedlo na stôl postupne, ale pokladajú všetky taniere na seba. Každý má malý tanierik, kde si nakladá zo všetkého. Pije sa najmä víno biele a to na ex.
A teda tu sú tie gruzínske jedlá:
chačapuri (imeruli, adžaruli, megruli) - najtradičnejšie gruzínske jedlo, ktoré sa predáva všade a rôznych veľkostí. Je to chlebová placka plnená slaným syrom Sulguni. Chačapuri imeruli má len jednu vrstvu syru, megruli ju má dvojitú vo vnútri aj na vrchu. Špecialitou je chačapuri adžaruli, ktoré má tvar "loďky", do ktorej sa rozklepne vajíčko a pridá maslo.
lobiani - chlebová placka plnená fazuľou, špecialita regiónu Racha. Do pravého lobiani rachuli sa pridáva aj slanina.
puri, lavaš - gruzínsky chlieb, pečený v tradičnej peci
čurčchela - tradičná gruzínska sladkosť, ktorá pripomína tvarom sviečky alebo klobásy, prezývané aj gruzínske snickers. Sú to lieskové alebo vlašské orechy navlečené na nitke a máčané v hroznovom mušte zmiešanom s múkou ak máte šťastie, nájdete ich aj zo šťavy z granátového jablka. najlepšie sú na jeseň, v čase vinobrania a to najmä v Kakheti.
tklapi - sušené lisované ovocie väčšinou v tvare kruhového "obrusu"
lobio - hustá fazuľová polievka až kaša, ochutená bylinkami. Sú varianty so slaninou alebo orechmi
kharčo - pikantná hovädzia polievka gulášového typu. Megrelianské kharčo je hustejšie, menej pikantné a najmä orechové. Podáva sa v približne pol litrových tanieroch, takže vystačí ako hlavné jedlo
kharčo - pikantná hovädzia polievka gulášového typu. Megrelianské kharčo je hustejšie, menej pikantné a najmä orechové. Podáva sa v približne pol litrových tanieroch, takže vystačí ako hlavné jedlo
ostri - bravčové mäso v pikantnej šťave, pripomínajúcej guláš
khinkali - Pirohy plnené mletým mäsom a bylinkami. Musia sa jesť čerstvé. Chytia sa do ruky, otočia, okorenia o potom z nich treba opatrne vypiť vývar. Konce sa nejedia. Sú aj vegetariánske verzie so syrom, hríbmi alebo syrom.
čikirtma - kuracia polievka so žĺtkami
šašlik (mtsvadi) - kúsky mäsa (bravčové, kuracie, teľacie, baranie) napichnuté na kovových "nožoch" pečené väčšinou na otvorenom ohni, podávajú sa k nim omáčky tkemali: kyslá omáčka z nezrelých ringlot (sliviek), cesnaku, koriandra, kôpru (je aj červená varianta zo zrelých sliviek, viac sladká), satsibeli: omáčka z paradajok, cesnaku a korenia. Niekde sa mieša s gruzínskym korením adžika. Je to taký gruzínsky kečup.
svanetská soľ, adžika - Gruzínci používajú tieto dve korenia takmer do všetkých jedál. Svanetská soľ je soľ ochutená zmesou korenia ako koriander, cesnak, grécke seno, červená paprika, rasca, nechtík, kôpor. Adžika je zelená alebo červená, pikantná zmes korenia. Okrem už spomínaných korení sa do nej pridáva najmä chilli, niekedy orechy.
pchali - je studené predjedlo, ktoré sa robí z rôznej zeleniny. napríklad špenátové, cviklové. Vždy zmiešané s orechami. Pchali badrižáni sú grilované baklažány plnené orechovou plnkou.
šalát - klasický šalát je z uhoriek a paradajok, občas cibule a byliniek. výborná je verzia s orechami
odžachuri - mäso so zemiakmi, niečo ako živánska
khaši - Polievka na opicu. Vývar z držiek s cesnakom. Len pre drsňákov.
Gruzínske víno, najmä biele môže byť prekvapením. Keďže je robené na šupkách, jeho farba je oranžová a má aj inú chuť. Červené víno od toho európskeho nie je až tak odlišné aj keď býva sladšie. Najčastejšie je saperavi z oblasti Kahketi. Špecialitou je sladšia a lahodnejšia Khvančkara, ktorá je však omnoho drahšia a odporúča sa ju ísť degustovať priamo k vinárom do oblasti Racha.
Čo sa týka tvrdého alkoholu gruzínsky koňak miestni bežne nepijú. Obľúbenejšia je čača, čo je pálenka z vínnych výliskov (terkelica). Na trhoch sa predáva vo fľaškách od cocacoly. Pol litra stojí 3 lari. Aj v reštauráciach si treba pýtať vždy domácu, aby ste nedostali vodku.
Gruzínci obľubujú veľmi sladké nealkoholické nápoje, klasikou je estragónová krikľavo zelená malinovka. Špecialitou je Lagidze: sirupy rôznych chutí (krém, čokoláda, estragón) riedené sódovkou.
Tak dobrú chuť, nenechajte sa dlho ponúkať! Abstinenti a vegetariáni to budú mať ťažšie, ale aspoň tí vegetariáni by mohli prežiť.
