11. 8. 2013

Záhada krevetiek a bosnianske 80ties - Jajce

Zo Štrbačkeho Buku sa chceme dostať do mesta Jajce. Po stopnutí rafterského džípu chytáme po pár minútach odvoz pre celú šesťčlennú skupinu. Nastupujeme do úplnej tmy nákladného priestoru dodávky medzi chladné píče (osviežujúce nápoje), ktoré idú do Bosanského Petrovca. 


V Bosanskom Petrovci sme pre miestnych atrakcia, fotia si nás, že "aha turisti". No nie je to práve najlákavejšia destinácia. Ale má svoje čaro, len nie je také prvoplánové. Máme veľké šťastie, lebo v momente, keď sa nám podarí nájsť autobusovú stanicu, odchádza autobus do Jajce a ďalší by nám šiel pravdepodobne až na druhý deň. A zas až také čaro ten Petrovec nemá.



V Jajce sa nám vonku spať nechce, predsa len je to mesto, ani počasie nevyzerá najlepšie. Strategicky sadneme do cukrárne s výhľadom na rieku a ideme sa popýtať na nejaké ubytko. Pani v obchode nám ponúkne hostel, vysvetlí kde je a koľko stojí, pýta sa koľko nás je, stále spomína nejaké krevetky a ukazuje rukou, akože vedľa seba. Nevadí, povie si druhá časť skupiny, keď im oznámime, že tam budeme ako sardinky namačkaní, tak sme to s tými krevetkami pochopili. Až na ubikácii zistíme, že kreveta je posteľ a pani chcela iba vedieť, koľko posteľovú izbu nám má zajednať.


Jajce je krásne historické mesto v horách, v ktorom sa miesi stredovek s orientom, s množstvom kľukatých uličiek, pevnosťou, hradbami, katakombami, v ktorých sa ukrýval aj Tito. Pripomína Mostar, ale nie je v ňom toľko turistov a miesto mostu majú v centre veľký vodopád.  



Kde sa treba ísť odfotiť, aj v štekličkách prevysokých prejsť strmý rozbitý kopčisko.


Svalnatí Bosniaci v pestrofarebných trencľoch trochu urobili show, všetci čakali, či skočia, ale teda iba sa pokukali z útesu a vrátili sa naspäť na múrik.


Večer to v Jajce žije! Koná sa nejaká slávnosť v kulturáku, všetci doňho vchádzajú vymódení a tak aj my pozrieme v batohoch, do čoho by sme sa mohli nahodiť. Keďže je chladno, tak takéto modely sme vymysleli.


Po výdatnej večeri napokon namiesto v kulturáku skončíme na koncerte v diskobare. Drsne vyzerajúci rockeri tu hrajú sentimentálne bosniacke pesničky, niektoré opakujú pre veľký úspech aj zo desať krát. V bare všetci o dušu spievajú so slzičkami v očiach. Podaktorí aj tancujú a tak sa k nim pridávame. Miestni špekulujú, odkiaľ len môžme byť, sme o hlavu menší od všetkých a naše outfity sú tiež exotické. Keď zistia, že sme Slovačka, tak už dostávame pivo, podržia nám dvere na záchod a i túto pesničku, ktorú už hrali asi tri krát, nám venujú. Sdrcervúce bosanské melódie nám znejú v hlavách a my pokračujeme v našej ceste na Jablaničko jezero.

         


Žiadne komentáre: