Darina a náš malý kinoautomat

Trochu preskočíme v čase a kým sa rozpíšeme o tbiliských túlačkách tento blog ešte venujeme Darine a Rači.

Ako sme už v predchádzajúcom blogu spomínali, krútime sa tu v začarovanom račianskom kruhu (Rača 1, Rača 2), ktorého vrcholom bolo zistenie, že otec Nini z GeoAIRU, kde sme na rezidencií, je režisérom pre náš gruzínsky pobyt nepostrádateľného filmu Rača láska moja. 

Naše nadšenie sme neskrývali a Nini aj jej otec boli potešení z tohto slovenského fanklubu a 

 tak sme boli pozvaní na večeru. To sme ešte netušili, že na blšom trhu sa nám podarí kúpiť originálny plagát k tomuto filmu, ktorý nám predávajúci pán utekal doniesť akonáhle sa dozvedel, že sme z Bratislavy. Tešili sme sa ešte viac, veď ho donesieme domov aj s podpisom od režiséra. 

Ak teda niekto ešte nepozná tento film a chystal by sa navštíviť Gruzínsko, tak vrelo odporúčame si ho pozrieť (je na youtube), ideálne ak ste z Rače, kde ho pred pár mesiacmi dávali aj v miestnom kine. Naozaj to veľmi zbližuje, vždy ako sme niekde spomenuli Rača, láska moja, čača bola v rukách v sekunde. Takže žiadne Československo, Praha, aby pochopili odkiaľ sme, ale Slovaketi a Rača!

Pred návštevou u pána režiséra sme sa rozhodli ešte pre malú filmovú anketu.  Otázka, ktorá nás trápi už od leta je, či Darina ostala so Zaurom v Gruzínsku alebo nasadla na loď a vrátila sa na Slovensku.  Tak tu sú naše možné happyendy:

A: Darina si povedala, že veď za týždeň je vinobranie v Rači a nemôžem si nechať ujsť lokše, burčiak a Desmod v amfiteátri. A Fero, keď sa opije, tak je tiež celkom sexi. Takže, sorry Zaur, prídem na dovču zase o rok....

B: Zaur: „Zostaň!“ Darina: „Dobre.“ Žijú šťastne na Bratislavskej 12 v Ambrolauri.

C: Príde mama, vypláca Darinu po zadku schmatne ju naspäť na parník. Pozerajú smutne na seba, až kým sa parník nestratí za horizontom. Sľúbili si, že si budú písať, ale poštárka v Ambroulauri stratila číslo na Zaura.

D: Zaur naskočí na parník s Darinou smer Rača a spolu sa tešia na lokše a burčiak a Desmod. A dodnes žijú šťastne v paneláku na Tbiliskej 6.

Barborka pridala ďalšiu možnosť

E: Zaur: "Zostaň." 

Darina: "Nie, musím ísť domov, bude hrať Desmod." 

Zaur: "Tak aspoň ti ukážem moju vínnu pivnicu." 

Darina: "Tak dobre, ale iba na chvíľku."

A tak Zaur vedie Darinu do pivničky, v ktorej má véééľa vina a čače, ponúkne ju aj všelijakými gruzínskymi dobrotami. 

Zaur: "Ochutnaj khvanchkaru." 

Darina ochutná jeden pohár, druhý pohár, potom urobia vachtanguli, ďalší pohár a takto ochutnáva dodnes. 

A ako to naozaj skončilo? Možnosti pribúdali cestou taxíkom, už nie tak romantické. Data bol za tragický koniec a Nini tvrdila, že Darina zostala, ale po pár rokoch zistila, že Zaur nie je až také terno, rozviedla sa a vrátila sa naspäť na Slovensko. Naša anketa sa skončila nerozhodne. Väčšina hlasujúcich bolo za to, že Darina sa vrátila do Bratislavy na jej obľúbené vinobranie a druhá časť sa priklonila k tomu, že ešte stále degustuje khvanchkaru v Khvanchkare vo vínnej pivnici. 

Nini s rodičmi bývajú na 14 poschodí v paneláku, ktorý bol postavený čisto pre filmárov a má pri vchode aj plaketu s touto informáciou. Vo vedľajšej ulici je panelák iba pre architektov a podobne. Paneláky sú každé tri poschodia prepojené chodbou, čo je výhodné najmä ak nechodí výťah v jednom z nich, čo bol aj náš prípad. Vo výťahoch stále funguje systém vhadzovania mincí čo je celkom náročný systém pre čačaných cudzincov v pokročilých hodinách. 

Byty sú tu veľké, najmä tieto filmársky prominentné, tento mal konkrétne až 100 metrov štvorcových a pôsobil zvnútra takmer ako rodinný dom. 

Na večeru prišla okrem nás aj Tamara s manželom, ktorý nám pripomínal Škultyho (kto túto prezývku nepozná, len dobre pre neho) a Andrea z toho mala až úzkosť a nebola pomaly schopná s ním poriadne komunikovať. 

Večera mala obsahovať aj slovenskú kuchyňu a tak sme sa, aj po menšej hádke, nakoniec rozhodli upiecť bublaninu. 

No a potom už hodovanie, samozrejme domáca čača, ktorá sa neodmieta. Od pána režiséra sme sa dozvedeli, že v Bratislave trávil pomerne veľa času, aj vedel po slovensky rozprávať v minulosti. Pamätal si na borovičku a husacie hody a zábavy v Kyjeve. A teda ako film skončil?

Koniec filmu je samozrejme otvorený, ale on sám si skôr myslel, že sa Darina vrátila alebo ostala a po pár rokoch sa rozviedla, ako to tvrdila Nini. Zaujímavé bolo, že sa plánoval aj druhý diel. Aby Darina aj Zaur boli spokojní, vymyslelo sa, že budú žiť na hraniciach Slovenska a Sovietskeho zväzu, až tak absurdne, že polovica domu bude v jednej krajine a polovica v druhej. Takže by žili niekde v Slemenciach? Že by to bola až taká veľká láska, že by sa Darina presťahovala z Bratislavy do dediny na východnom Slovensku a Zaur z Gruzínska na Podkarpatskú Rus?

Keďže táto absurdita neprešla ani jedným režisérom, tak druhý diel našťastie nevznikol. 

Samotný herec, ktorý hral Zaura bol naozaj do herečky Andrei Čunderlíkovej zaľúbený, ale ona už bola v tom čase vydatá a takýchto historiek sme počuli viacero. 

Naša trofej: podpísaný plagát od pána režiséra Racha chemi sikvaruli

Ešte taká zaujímavosť. Najznámejší slovenský film okrem Rače je v Gruzínsku náš tiež obľúbený film Kým sa skončí táto noc. No nebude to náhoda. Sú to flanéri!