Permanentná rekreácia

Od abcházsko-gruzínskej vojny tento rok  uplynulo 25 rokov. Abcházsko je dodnes izolovanou a väčšinou sveta neuznanou krajinou. Pred občianskou vojnou v rokoch 1992 - 1993 žilo na jeho území vyše 250.tisíc etnických Gruzíncov, ktorí boli počas konfliktu nútení  nedobrovoľne opustiť svoje domovy. Stali sa z nich vysídlenci vo vlastnej krajine, takzvaní IDPs - "internally displaced persons". Gruzínska vláda musela nájsť rýchle „dočasné“ riešenie, a tak utečencov ubytovali do nemocníc, škôlok a najmä hotelov, liečebných domov a sanatórií. Rodiny, ktoré v Abcházsku bývali v rodinných domoch a vlastnili mandarínkové plantáže sa museli zmestiť do jednej izby. Provizórium trvá v mnohých prípadoch dodnes. V najväčšom kúpeľnom meste Gruzínska Tskaltube je 25 sanatórií a z toho 22 obývajú ľudia vysídlení v rámci vlastnej krajiny. Miesta, ktoré mali slúžiť na oddych či ozdravovanie sú dodnes nedobrovoľne obývané na trvalo. 

          Sanatórium Sakartvelo (Gruzínsko) v kúpeľoch Tskaltubo od architekta Meraba Chkhenkeliho bolo otvorené len niekoľko rokov pred vypuknutím konfliktu. Jedno z najväčších a v tom čase najmodernejších sanatórií je v súčasnosti asi v najkritickejšom, v podstate v havarijnom stave. Voda preteká poschodiami, jedno krídlo je už takmer prázdne, ľudí postupne premiestňujú do novostavieb.

 Relikvia schodiska pravdepodobne do pôvodného loby Hotelu Sputnik v Tbilisi ako dôsledok maximálneho využitia každého možného priestoru na bývanie.

 Improvizovaná kaplnka pod hotelom v kúpeľnom meste Borjomi.

  Sušenie prádla na chodbe v bývalom turistickom zariadení na Tbiliskom „mori“, ktoré je už dnes premenené na bytovku. Toto ako jedno z mála prešlo aj istou rekonštrukciou a dokonca byty, či skôr bývalé hotelové izby, si obyvatelia postupne odkupujú do súkromného vlastníctva.

Obyvateľky sanatória v Tskaltube s fotografiou domu jednej z nich v Abcházsku.  

  Improvizovaná kuchyňa na chodbe sanatória. Kuchyne vznikali najčastejšie na balkónoch alebo chodbách. Prvé roky im ešte varili a servírovali jedlo v hotelových reštauráciách, keďže sa predpokladalo, že vzniknutá situácia je dočasná. 

Nástenná maľba Sukhumi, hlavného mesta Abcházska, s ikonickou promenádou ako pripomienka domova. Vo väčšine sanatóriách sa dajú nájsť nápisy abcházskych miest.

Jeden z obyvateľov sanatória v Tskaltube. Väčšina ľudí nemá šancu sa zamestnať a tak sa celý deň v podstate len tak, zmeniť celý deň zabíjajú čas. 

   Fotografia syna, ktorý padol v bitke o Sukhumi v roku 1992.

  Väčšina Gruzíncov žijúcich v Abcházsku boli poľnohospodári  preto je okolie sanatórií plné záhrad a hospodárskych zvierat. Na farmárske účely prispôsobili altánky, detské ihriská či celé časti budov. 

Fotoesej bol pôvodne zverejnený na multikulti,sk