Tbiliské trhy

Didube a tri prasiatka

Tento blog je pre milovníkov trhov, blšákov, bazárov, čím rozbitejších a neusporiadanejších, tým lepšie. Gruzínske trhy síce nemajú tú luxusnú orientálnu atmosféru moslimských krajín, ale zážitok je to aj tak jedinečný. A čo sa týka množstva, takmer každá štvrť má svoj vlastný trh, najčastejšie začína pri výstupe z metra. V podchodoch sú malé obchodíky, babky s ovocím a zeleninou sedia na schodoch pri východe, ujko opravuje topánky a predáva kávu. 

V lete sme si obľúbili trh na Didube, iný sme nestihli navštíviť. Je na výhodnom mieste, vyrážajú z neho takmer všetky maršutky, taxikári vás začnú prenasledovať už pri východe z metra a len tak sa vás nevzdajú. Okrem toho sú tam dve autobusové stanice, odkiaľ sa môžete dostať takmer do hocijakej gruzínskej destinácie. Ale videli sme tu aj autobus s ceduľkou Moskva, aj keď tam stojí stále, dáva to miestu závan exotiky. Na Didube je trh menší, takže ak niekto nemusí obrovské trhoviská plné ľudí, tak je na správnom mieste. 

Autobus do Moskvy, ale asi iba na objednávku

Kávička na váhu

Aj vám ju namelú. Toto je naša obľúbená baristka na Didube

My sme však postupne nadobudli dojem, že najkvalitnejšie potraviny sú inde. Čo je však na Didube lepšie, sú malé putiky, kde sa dá sadnúť na pivo, ale aj výborne a lacno najesť, je to asi práve pre to, že je to miesto, odkiaľ sa vyráža na cesty. 

Aj keď k Didube máme stále vrúcny a hlavne nostalgický vzťah z leta, nakoniec nás dostal najväčší trh v meste Grand Bazaar, ktorý je pri železničnej stanici. 

Tento trh je naozaj "grand". Rozprestiera na území približne ako bratislavské Staré mesto (od stanice skoro až k rieke) a to skrýva ešte podzemné tajomstvá. Jeho súčasťou sú okrem obchodíkov na ulici, babičiek len tak posedávajúcich hocikde, regulárnych trhovísk ako ich poznáme my aj veľká hala, ktorá sa volá Dezerter Bazaar, ktorá ale nie je až tak využívaná. Vystavanie tejto haly totiž trvalo investorom strašne dlho a tak sa trhovníci prirodzene usídlili v jej okolí. 

Prvý krát som na tento trh prišla ešte so Staňou. Náš nákup začal pri dvoch pánoch s bylinkami, ktorých som si fotila. Hneď sme dostali klasickú otázku odkiaľ sme a pri odpovedi, že zo Slovenska, už mala každá pohárik čače v ruke a ja aj obrovskú igelitku plnú byliniek, samozrejme zadarmo. Tiež nám ukázali pani, ktorá túto skvelú čaču predáva a Staňa hneď nakúpila tri cocacolové fľašky pre svojich kamošov do Ruska. 

Títo ujovia mi zabalili veľkú igelitku týchto skvelých byliniek zadarmo a panák čače k tomu. 

Okienko s najlepšími nakladanými dobrotami a satsebeli na Dezerter Bazar.

Na tomto trhu sme sa už naučili, kde dostať najlepšie satsebeli a len za 1 laru na rozdiel od 3 na Didube. Objavila som super pochúťku, kvasené zelené paradajky plnené koriandrom.  Dajú sa tu zohnať aj orientálne potraviny ako kokosové mlieko, čo je na Gruzínsko dosť rarita. Taktiež cícer či červená šošovica, nielen fazuľa ako všade inde. (nie, že by sme mali niečo proti fazuli) Sú tu celé štvrti mandarinkových predavačov, práve je ich sezóna a tak ich jeme na kilá. Takisto ako granátové jablká. Najlepšie sú od uja z Azerbajdžánu, ale už som ho dva krát nestretla. Ak sme sa ešte na Slovensku obávali, že či takto v zime bude v Gruzínsku čerstvá zelenina a ovocie, tak zbytočne. Koriander, petržlen, kôpor, špenát sa tu predáva na tony. Ako aj ostatná základná zelenina a ovocie. Hlavne tie citrusy, ale aj jablká rôznych odrôd a veľkostí. 

Sú tu uličky plné mäsa, takže nič pre vegetariánov a slabé povahy, ale ja pri tom vždy myslím na Púpavu, že čo všetko by som jej tu mohla kúpiť. Prasiatka aj sliepočky sa predávajú len tak na parkovisku. My sme sa nakoniec odvážili sme sa kúpiť aj celú sliepočku na našu novoročnú polievku. Ale nie na parkovisku, ale od tety, ktorá ich mala aspoň v ladničke. Taktiež je to miesto, kde sa dajú kúpiť ryby, to sme ešte neskúsili, ale na pstruha sa už chystáme. 

Dezerter Bazar. Predaj mäsa na parkovisku.

Minule sa mi podarilo dostať aj do podzemia, kde bol jeden obrovský secondhandový labyrint a ja som ani nedúfala, že sa mi odtiaľ niekedy podarí vymotať. Totiž nielen na tomto mieste, ale aj na viacerých v Tbilisi, boli naprojektované obrovské podzemné priestory, ktoré neboli uvedené do prevádzky tak ako sa pôvodne zamýšľalo. Neviem, čo malo byť tu, ale pri nás je podzemie, ktoré má tri úrovne. Malo tam byť napríklad kino, ktoré tam teda aj je, len je zatvorené a vôbec sa 2 úrovne nevyužívajú. Len obrovská retro diskotéka o ktorej som písala minule, tak to je asi jediné, čo v tom podchode je. 

No a tu pri stanici je takmer celé podzemie (pol Starého mesta) využité ako sekáč. Uličky v ňom sú tak úzke, že dvaja ľudia sa ani neprepchajú, denne svetlo takmer vôbec a cestičky tak prepletené, že ak má niekto klaustrofóbiu, tak sem nech nechodí. Ako sa tam veci skúšajú som ani nezisťovala. 

V kontraste je vlaková stanica, v ktorej sú posh obchody. 

Dezerter Bazar hala. Väčšinou poloprázdna. Všetci predávajú vonku.

Spiaci predávajúci je klasika. 

Najlepšie na tomto trhu je ten pravý Dezerter Bazaar. Ak ho chcete nájsť, musíte zísť až dole a nájsť caffca café. Tu neprejdete na druhú stranu cesty, ale otočíte sa jej chrbtom a to čo je pred vami a hlavne napravo je ono. Odporúčame si spestriť túto návštevu úžasnou zvukovou prechádzkou, ktorú na rezidencii spravila holandská umelkyňa Marike Splint. TU JE celý návod na použitie tohto trhu a je to zážitok, ktorý naozaj odporúčame. A kľudne si to vypočujte, aj keď sa sem nechystáte. Je to prechádzka trhom cez ľudí, ktorí opustili svoje domovy a presťahovali sa do Tbilisi. Spoznáte ich príbehy pomocou jedla, ktoré buď predávajú alebo sem chodia kupovať. My sme vďaka tomu objavili aj asi najzaujímavejšie miesto na tomto trhu a konečne aj lacné a hlavne dobré domáce víno. Je to taká neusporiadaná časť vzadu, kde sa predáva najmä víno, ale aj údajne najlepšia churchkela. Každý stánok je plný tanierikov s pochutinami, nakladačkami, syrom, baže a chlapíci tu popíjajú vínko, klebetia a zajedajú. Ak chcete ochutnať víno pred jeho kúpou, nalejú vám rovno dva deci a z každého druhu. A pozerajú telku! V tejto časti je takmer v každom stánku televízia. Alebo spia, to je tiež celkom bežný výjav. 

Topánkové královstvo. Vstup do najzaujímavejšej časti na Dezerter Bazare. 

Časť s vínom a pochutinami. Predávajúci si čas krátia pozeraním televízie. 

Ochutnávka vína. Dva deci z každého druhu. Kto chce, si môže dať aj dobroty, ktoré sú na každom stole.

A ešte niečo o blšákoch. Ten najznámejší je na "Dry Bridge" ani neviem, aký to má gruzínsky názov. Tento je už ale veľmi zameraný na turistov a tomu zodpovedajú aj ceny. Minule mi teta chcela nejakú akože strašne starožitnú brošňu predať za 200 lari, no diki. Aj keď je pravda, že sme tu zohnali originálny plagát k Rača, láska moja. Ale tiež teda neviem, či nás ujo trochu neošálil. No ale tak to je srdcovka, a už je aj s autogramom, tak sme si  povedali, že čert to ber. Sem ale miestni nechodia a tak sme zisťovali, že kam a jeden deň sme sa vybrali na ten autentický blšák. Treba ísť metrom až na Samgori. A tam niekde so šťastím ho nájsť. Je to tiež celá štvrť trhovísk, kapustová štvrť, sekáčová. Inak všetko je vždy pri sebe. Keď kapusty, tak sa predávajú iba kapusty, keď zemiaky, tak len zemiaky. Dokonca sme boli vo štvrti pneumatík a opravovni áut. 

Pár krát sme netrafili, vysvetliť domácim čo hľadáme sa nám nedarilo, ale ruština nepomáhala, ale nakoniec sme ho našli. Je to naozaj taký ten správny punkový blšák, rôzne blbosti, čo kto doma i v smetiach našiel naukladané na dečkách v prachu na zemi. Medzi tým vrecia so špenátom, zaparkované auto. Treba prísť skôr, kým sme sa sem my vymotkali, už tu toho veľa nebolo. Ale je to sympatickejšie ako tá turistárňa na moste a lacnéé. Naozaj, tu už sú ceny fakt nízke. Zajo si nakoniec kúpil dva porcelánové mini šáločky na kávu, lebo on pije kávu iba z porcelánu. Tak za laru dokopy. Našli sme aj pekné tácočky, ja som si kúpila naušnice a retro šaty za 2 lari. Ktoré neviem, či niekedy budem nosiť, ale 2 lari...aspoň na fotku.

Blšák na Dry Bridge.

Tu sme zohnali originálny plagát k filmu Rača, láska moja. 

Trh na Samguri. Kapustový distrikt. 

Mandarinkový distrikt.

Blšák na Samguri. 

Špenát aj záchod, hocičo...

Šatičky za 2 lari

Trhy však treba zažiť, ťažko sa opisujú. Tak snáď aspoň fotkami sme ich trochu priblížili. Ale najmä si vypočujte tú zvukovú prechádzku. Tam je všetko podstatné.