Gruzínska
architektúra a bytová výstavba bola v II. polovici 20. storočia vzorovým
príkladom sovietskej pokrokovosti. Proces navrhovania a dizajnovania nebol na
míle vzdialený nášmu systému v ČSSR. Aj tu fungovali projekčné kancelárie á la
stavoprojekt a autorské hviezdy, ktoré dávali tvár krajine a mestu Tbilisi.
Azda najznámejšou stavbou Gruzínska, známou po celom svete je Ministerstvo
diaľnic od architekta Georgeho Chakhavu a kol. z roku 1973. Stavba na okraji
mestskej časti Saburtalo na strmom svahu nad riekou Mtkvari. Jej nápaditá
figúra navrstvených brvien je aktualizáciou architektonických ideí takých
vizionárov, akými boli Yona Friedman, Kenzo Tange alebo český architekt Karel
Prager, autor federálneho zhromaždenia na Václavskom námestí. Jeho projekt pre
sídlisko Košíře v Prahe je takmer identickým riešením, aké sa v Tbilisi nakoniec
aj podarilo realizovať. Tri vertikálne stĺpy rozmiestnené na rôznych úrovniach
strmého svahu sú horizontálne prepojené dvojpodlažnými blokmi s kanceláriami.
Táto stavba, ako sa už na dobrého reprezentanta patrí, bola nakoniec aj ocenená
cenou za architektúru ZZSR. Dnes v budove už nesídli Ministerstvo diaľnic, ale
miestna centrála banky. Stavba je honorovaná aj titulom národná kultúrna pamiatka,
ktorým nedisponuje žiadna slovenská stavba z rovnakého obdobia. Ministerstvo
diaľnic je zachovanou stavbou svojho obdobia, čo sa však nedá povedať o
ostatnom obraze mesta Tbilisi a jeho predošlých architektonických dominantách.
Pôvodné Ministerstvo diaľnic, fotka z knihy Soviet Modernism
Po rozpade ZSSR, následnej občianskej vojne a ozbrojenému konfliktu v Abcházsku
v roku 1992 nastal celospoločenský chaos. Pohľadnice a obrázkové knihy z 60. až
80. rokov ukazovali Tbilisi ako krásne, zelené a upravené mesto. Ulice boli čisté
bez vizuálneho smogu s uhladenou uličnou čiarou. Zrazu sa všetko zmenilo.
Bujará a nesystematická výstavba lacnej architektúry ľúbeznej postmoderny
zahltila mesto. Sídliska prešli tiež výraznou zmenou. Niekedy po roku 1992
prišiel niekto s úžasným nápadom, ako rozšíriť obytný priestor Tbiliských bytov.
Tento moment navždy poznačil vizuál obytných štvrtí a sídlisk v celom meste a
úspešne sa rozšíril aj do ostatných miest v Gruzínsku. Nápad spočíval v
predstavaní samostatnej oceľovej rámovej konštrukcie pred fasádu obytného domu.
Tú potom mohli obyvatelia zobytniť vlastnou vstavbou. Niektorí si pristavili
celú izbu, iní iba pol izby a balkón, alebo ponechali otvorenú lodžiu. Materiálu
ani výrazu sa medze nekládli. Na fasáde tak vzniká nepravidelný ornament
materiálov, rôznych okien, výplní a hmôt, ktoré navždy rozbili monotónnosť
panelovej steny. Toto netradičné riešenie na problém nenávidenej šedi a
všednosti sídlisk, ktorý sme poznali aj u nás, nechal v Gruzínsku vzniknúť
rozmanitému ornamentu sídliskovej reality nazývaným príznačne: kamikadze lodžia.
Toto pomenovanie prvý raz použil istý ruský novinár, ktorý v ňom spojil samovražedný a
romantický aspekt japonských bojovníkov, zároveň v ňom obsiahol všednú koncovku
gruzínskeho priezviska -idze.
Kamikadze loggie na zadnom dome
Životnosť
týchto predsadených izieb je otázna, občas sa stane, že sa niektorá zo štruktúr
zrúti, čo v praxi znamená, že padne celá pristavená strana paneláku. Vraj pri
tom nikto ešte neumrel. Každopádne lodžia, nielen tá kamikadze je kľúčovým
prvkom gruzínskej architektúry od dreveníc v múzeu v prírode, cez rodinné domy
a vily až po paneláky. Aj priemerný panelový byt mal projektovanú lodžiu o
veľkosti menšej obytnej izby, nakoľko Gruzínci ako národ žijú vonku na lodžii,
kde sedia celé leto a popíjajú Khvanchkaru alebo Saperavi. Kamikadze lodžia
bola tak len evolučným vývojom, symbolickým návratom k základnej gruzínskej typológii
domu s nikdy nekončiacim motívom vrstvenia, znovuzrodenia a obnovy.
V dennej
životnej praxi je taktiež zaužívaný pojem ,,euroremont“, čo v preklade znamená
adaptáciu obytného priestoru po vzore európskych kvalitatívnych a materiálových
štandardov. Snom nejednej domácnosti je tak mať sadrokártonový podhľad,
plávajúcu podlahu, vstavané spotrebiče a podobne. Zaujímavé je sledovať tendencie
euroremontu práve na kamikadze lodžiách. Antikorové zábradlie, francúzske okná
alebo fasáda s lícových tehál na 9. poschodí je znakom uvedomelého obyvateľa,
ktorý ctí EN. a ISO štandardy. Kamikazde loggia inšpirovala aj gruzínsky pavilón na Bienatskom bienale v roku 2013.
Kamikazde loggie
Ostatnou
našou srdcovou záležitosťou zo sveta Tbiliskej architektúry je sídlisko v kopci
s názvom Nutsubidze Plateau nad mestskou časťou Saburtalo. Staré Tbilisi s
nízkou zástavbou rozprestrené v údolí rieky Mtkvari je podobne ako Bratislava
alebo Košice obklopené veľkými sídliskami. Najznámejšie je Gldani na severe
Tbilisi, ktoré je veľké aspoň ako Petržalka s priľahlou Dúbravkou a Vrakuňou
dokopy.
Nutsubidze Plateau je menším sídliskom, avšak jeho poloha mu dáva
mestotvorný charakter. Vysoké domy sa týčia vysoko na Saburtalo. Toto zaujímavé
miesto začalo vznikať koncom 60tych rokov. Jeho zaujímavosťou okrem iného bolo, že
v domových rozvodoch tiekla namiesto teplej vody (ohriatej studenej) voda z
miestnych sírnych termálnych prameňov. Kto by už nechcel mať doma takúto
vymoženosť. Toto sídlisko je však známe jednou ikonickou stavbou a to súborom
troch výškových bytových domov o veľkosti slovenského paneláku avšak umiestnených v strmom svahu.
Tretí najvyšší nie je napojený na žiadnu cestu a tak sú tieto tri domy vzájomne
prepojené horizontálnou chodbou, cez ktorú neustále prechádzajú ľudia do práce,
do školy, jednoducho dnu a von. Oceľové priehradové mostíky na dvanástom
poschodí dávajú domom charakter jedinečnosti a originality. Pocit, keď človek
stojí pod domom a pozerá hore, by som doprial každému. Najkrajšie paneláky, aké
je možné vidieť.
Nutsubidze Plateau
Nutsubidze Plateau
Nutsubidze Plateau
Tento blog napísal Martin Zaiček
Tento blog napísal Martin Zaiček
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára